Námestie slobody [Plac Wolności] je dávnym reprezentačným námestím. Na severnej strane námestia sa nachádza historická železničná stanica (1855) a v strede námestia tzv. „Tieň“ pamätníka Slobody [Pomnika Wolności]. Na východnej strane stojí secesný dom Krzysztoforských (1906, ul. Nezávislosti [Niepodległości] 2), a na západnej strane budova bývalého „Hotelu Gebauer” (1890, Námestie slobody [Plac Wolności] 2).

Najstaršia ulica, ktorá spájala priemyselné objekty v Čechoviciach so železničnou stanicou v Dediciach. Na dlhom úseku prechádza cez štvrť Lesisko, ktorá vznikla na prelome 19. a 20 storočia na území čechovického „Dolného lesu”. Začína sa na Námestí Slobody [Placu Wolności] a za okružnou križovatkou Solidarności smeruje k dávnemu priemyselnému centru mesta.

Reprezentačné miesto, bývalé trhové námestie Čechovíc. Nachádza sa tu budova Mestského úradu, postavená v roku 1936 ako sídlo obecného úradu Čechovíc, kostol Panny Márie Kráľovnej Poľska, postavený v rokoch 1937-1939, ako aj park „Zieleźnik“, založený v 20. rokoch 20. storočia vtedajším starostom – Františkom Zieleźníkom.

Pamätník Slobody [Pomnik Wolności] je situovaný v strede námestia. Bol odhalený pri príležitosti 100. výročia znovuzískania nezávislosti Poľska, v novembri 2018. Je to verná rekonštrukcia pomníka autorstva Jana Raszka, ktorý stál na Námestí Slobody [Placu Wolności] v rokoch 1924 až 1939. Autorom rekonštruovaného monumentu je prof. Karol Badyna z Krakova.

Ulica Nezávislosti [Niepodległości] je jednou z historických mestských tepien. Tiahne sa od železničnej stanice až k ulici Legionów. Spája historické štvrte Čechovíc a Dedíc. Na ulici sa nachádza Mestský dom kultúry – centrum kultúrneho života mesta. Na priľahlom námestí sa nachádza Pomník obetí požiaru rafinérie v roku 1971, ktorý bol postavený na pamiatku účastníkom hrdinskej obrany rafinérie pred požiarom.

V tejto mestskej štvrti sa nachádzajú hlavné budovy rafinérie americkej spoločnosti Vacuum Oil Company, ktorá vznikla v roku 1905 (ul. I. Łukasiewicza 2). V blízkosti sa tiež nachádza Zápalkáreň (ul. I. Łukasiewicza 5), ktorá bola postavená v rokoch 1920-1921. Neďaleko sa počas 2. svetovej vojny nachádzal podtábor 2. koncentračného tábora KL Auschwitz, čo pripomína neďaleko stojaci pomník.

Rozvoj južnej časti mesta súvisí s výstavbou Severnej železnice cisára Ferdinanda. Úsek Dedice‒Bielsko bol otvorený 17. decembra 1855. V roku 1895 bola otvorená stanica so staničnou budovou (1900). Vedľa sa nachádza Dom Felixa (1901), a v blízkosti – jedna z architektonických periel mesta – kostol Ježiša Krista Spasiteľa.

Kostol svätej Kataríny je historicky prvý známy chrám na území mesta, leží na území Dolných Čechovíc. Baroková budova bola postavená v rokoch 1722-1729 na mieste drevenej zástavby z 15. storočia. Historický cintorín okolo kostola bol založený po postavení kostola, a cintorína múr pochádza z roku 1768.

Palácový a parkový komplex „Palác Kotulinských“ leží na okraji Horných Čechovíc. Je to najcennejší architektonicko-prírodný objekt mesta. Rokokový palác Kotulinských bol postavený v prvej polovici 18. storočia. Za palácom sa tiahne palácový park, a ďalej les „Bażaniec”. Popri ňom prechádza ulica Zamkowa [‚Hradná‘] so stromovou alejou.

V Horných Čechoviciach sa nachádza zrúcanina tehlovej sýpky z 18. storočia – pozostatky po rezidencii, ktorú dal okolo roku 1536 (na mieste kaštieľa zo 14. storočia) postaviť Mikołaj Wilczek z Dobrej, ktorý sa oženil s Katarínou Czelównou – dcérou majiteľa Čechovíc. Keď bol postavený susediaci palác Kotulinských, kaštieľ bol prestavaný na sýpku, ktorá zhorela v roku 1984.

Jezuitský kláštor a exercičný dom sídlia v budove postavenej v rokoch 1903-1905 ku ktorej vedie dubová Aleja sv. Andreja Bobolu – patróna mesta. Vedľa sa nachádza kláštorný park a kostol sv. Andreja Bobolu, a oproti školská budova, v ktorej bola počas 1. svetovej vojny poľná nemocnica a stredisko legionárov.

Dedičský trh otvoril v roku 1923 vtedajší starosta Jan Stryczek. V rokoch 1914-1922 sa na tomto mieste nachádzala dezinfekčná vojenská nemocnica. Vedľa sídlil Poľský telovýchovný spolok „Sokol“ (Národný dom), a na mieste súčasného gymnázia na ul. Marii Konopnickiej – bolo futbalové ihrisko športového klubu „Grażyna“ a po 2. svetovej vojne športového klubu „Kolejarz“.

Dedičské depo (1853-1854) je najstarší podnik v meste. Depo bolo založené v súvislosti s postavením železničnej stanice dopravného uzla Dedice v rámci Severnej železnice cisára Ferdinanda. Je to cenná technická pamiatka. Medzi inými sa zachovalo obdĺžnikové rušňové depo z roku 1854 (tzv. „hajc“, z nemeckého slova „Heizhaus”) a kruhové depo postavené počas rozširovania stanice.

Kostol Panny Márie Pomocnice kresťanov bol postavený v rokoch 1882-1890 v bývalom centre obce Dedice (prezývanom „Dedina“). Pri kostole stojí kaplnka, ktorú dal v roku 1841 postaviť Juraj Machalica. Bola to prvá sakrálna stavba v Dediciach. Ďalej na ul. Legionów [‚Légií‘] stojí hostinec Stryczkow (ul. Legionów 20), ktorý v minulosti plnil úlohu národného a kultúrneho centra.

Kolónia robotníckych domov (tzv. „familoky”) je situovaná v najsevernejšej štvrti mesta, ktorá bola kedysi samostatnou dedinou Żebracz (Żebracza). Kolónia bola postavená v roku 1903 pre baníkov a technický dozor blízkej čiernouhoľnej bane „Silesia” (bývalá ťažobná spoločnosť „Gwarectwo Montan” (z nem. Gewerkschaft). Na druhej strane ulice je bývalý Robotnícky dom (1908, ul. Węglowa [‚Uhlíková‘] 85).